Bidenova pokrivená „starosť“ o kubánsky ľud…
Joeovi Bidenovi ešte neuschli všetky slzy od náreku nad osudom ľudu krajín, ktoré americká armáda v posledných rokoch zdecimovala a už je tu jeho nový nárek. Na srdci mu leží, no nie po prvý raz, „strašný život“ ľudu kubánskeho.
Aké milé, skoro aj mňa tento chlapík rozľútostil. No a keďže Joe už niekoľko nocí nemôže zasa dobre spávať – viete si predstaviť tú nočnú moru s menom Kuba – to predsa budí z amerického sna nielen tamojších kongresmanov, ale aj štáb Bieleho domu a zástupy analytikov, pritakávačov, komentátorov a mudrlantov tých ich think-tankov, atď, atď…
Čo to len tí „castrovci“ zasa na Kube vystrájajú?
Nestačí, že Amerika po celých šesťdesiat rokov od kubánskej revolúcie hádzala Kube pod nohy polená a Havana nie a nie spadnúť do Karibiku, ale prežila a v jednom čase sa stala vzorom pre ďalšie krajiny Latinskej Ameriky a dokonca aj pre niektoré v Afrike. A teraz je znovu v obraze, no najmä po sérii demonštrácií tak v Havane ako aj v ďalších mestách. Časť Kubáncov vyjadruje nespokojnosť so zásobovaním, s riešením problémov okolo pandémie coronavírusu. A to, pravdaže, trápi aj amerického prezidenta, akoby chudák nemal toho dosť na riešenie rozpadávajúcej sa Ameriky, či v ťažkej, no ututlávanej prehre v Afganistane, v Iraku, v Sýrii, v Líbyi, ale aj vrásky mu spôsobujúce neďaleké Haiti, zvlášť teraz po zavraždení prezidenta, štátu živoriaceho napriek patronátu Ameriky…
No naraz je tu teda zasa Kuba. A preto si ustarostená tvár amerického prezidenta zaslúži aj našu pozornosť.
Iba pár hodín po demonštráciách v Havane a ďalších kubánskych mestách, ale aj v tzv. Little Havane, vo floridskom Miami, sa nechal počuť nasledovne.
„Stojíme za kubánskym ľuďom a za jeho jasným volaním po slobode a úľave od tragického zovretia pandémie a od desaťročí represie a ekonomických útrap, ktoré spôsobil kubánsky autoritatívny režim.“
Tento výrok sa dá pekne krásne rozobrať.
Takže napr. slová, že stojíme /teda ako Amerika/ za kubánskym ľuďom… Pravdaže heslovitý výrok jedného politika môže zaujať, aj keď ide iba o volanie do vetra, ale pozrime sa na obsah týchto naoko pekných slovíčok. Ako teda konkrétne stoja USA, alebo presnejšie americkí politici, za kubánskym ľuďom?
Ako?
Šesťdesiat rokov od zvrhnutia Kubáncami nenávideného diktátora Fulgencia Batistu, ktorý verne slúžil Washingtonu a americkej mafii na ostrove par excellence, nepodnikla ani jedna americká vláda /s výnimkou Baracka Obamu – a to poznamenávam – nič na podporu kubánskeho ľudu. Keď krátko po víťaznom pochode Fidela a Raúla Castrovcov spolu s ďalšími revolučnými esami, akými boli Che Guevara či Camillo Cienfuegos, a tisíckami kubánskych hrdinov, v Bielom dome zistili, že Fidel to je iná šálka kávy. Že ide o chlapíka ničiaceho americké záujmy na Kube a chceli ho najskôr zničiť vojenským útokom s pomocou , pravdaže ako inak, CIA. Keď akcia nevyšla, naštartovali zničujúce hospodárske sankcie, embargá najhrubšieho zrna, len aby pomohli kubánskemu ľudu… Kuba bola v tom čase naviazaná obchodne na Spojené štáty a nie náhodou ju aj americkí politici považovali za americkú „cukorničku“. Takmer všetka produkcia trstinového cukru, ale aj populárnych cigár či slávneho rumu putovala do USA. Jedným ťahom sa všetko toto skončilo a to iba preto, že Fidel a spol. zatvorili peňažné toky americkej mafii, ktorá najmä v Havane bohatla na drogách a prostitúcii. A čo mal Fidel v takých sťažených pomeroch robiť?
Obrátil sa na Moskvu a stal sa marxistom. Kubánsky ľud našiel v ňom záchrancu.
A je tu ešte ďalšia časť Bidenovho výroku.
„USA stoja za jasným volaním /teda kubánskeho ľudu/ po slobode“… Otázka znie, po akej slobode. No netreba dlho hádať, ide iba o jeden model, ten americký. No a kto aspoň trochu sleduje vývoj v Amerike, tak americká sloboda je iba znôškou prázdnych nič nehovoriacich hesiel, nemajúcich s realitou nič spoločného. Ak má Biden na mysli nebodaj právo Američana držať osobnú zbraň, tak ďakujem pekne, vieme, čo sa s tým všetkým dalo a dá dokázať… Alebo právo byť bezdomovcom, či možnosť odísť na tzv. zahraničnú misiu a zabíjať ľudí iných krajín…
No najviac sa mi páči posledná časť jeho výroku o tom ako „kubánsky ľud trpí niekoľko desaťročí od represií a ekonomických útrap, ktoré spôsobil kubánsky autoritatívny režim“… Tento koniec výroku by sa dal vysvetliť aj tak, že vlastne kubánsky autoritatívny režim zaviedol represiu a ekonomické útrapy voči vlastnému ľudu. A čo by asi tak z toho mal. Až na slová o úľave od zovretia pandémie cornavírusom nestoja tieto Bidenove reči za máčny mak. Sú len opakovaním rovnakých hesiel, ktorých studnicou je nenávisť voči kubánskeho politickému systému a najmä neschopnosť a nemožnosť Ameriky Kubu zlomiť a dostať ju znovu do područia. Nuž a ak už hovoríme o pandémii, tak sa žiada poznamenať, že Kuba vďaka svojmu rozvinutému a celému národu slúžiacemu zdravotníctvu dokázala vynájsť a vyrobiť vlastnú vakcínu Abdala. A kubánski zdravotní pomáhajú práve teraz bojovať s covidom v šesťdesiatich krajinách sveta, čo sa, pravdaže, propagandistiky zamlčuje. Iba som sa dočítal, že sa v tejto súvislosti nechal počuť aj Tony Blinken – to je ten v tvári stále smutný Bidenov minister zahraničia. Na tomto fakte ho niečo nahnevalo. Vraj kubánsky režim v tých štátoch zarába a tie peniaze nedáva lekárom, ktorí si to za svoju činnosť zaslúžia… Nuž taký muži ako Tony Blinken a spol. nemajú ani len poňatia, čo je to solidarita s inými a skutočná pomoc bez šušťania dolárikmi…
Veľká chyba v základnej génovej výbave.
Spomínané Bidenove výroky však možno vidieť aj v odlišnom svetle. Jeho, ako starého a oddaného člena Demokratickej strany /veď bez nej by bol ničím/, považujú mnohí za socialistu… Je to síce silné slovo, ale jej členovia charakterizujú samotnú stranu ako politické zoskupenie slúžiace záujmom bežného , tvrdo pracujúceho Američana… A tak si niektorí pravicoví komentátori všimli, že Biden tentoraz neznámkoval kubánsky režim slovami ako socialistický či nebodaj komunistický, ale iba ako režim autoritatívny.
Ak by sme si položili otázku prečo, jemnú odpoveď môžeme nájsť aj v slovách iného a dodávam, že dosť statočného člena Demokratickej strany. Senátora za štát Vermont Bernieho Sandersa. Ten nie tak dávno zopakoval svoje staršie výroky o Kube.
Napríklad.
V programe 60 minút, televízie CBS.
„Sme veľmi proti autoritárskej podstate Kuby, ale viete, bolo by nefér jednoducho povedať, že všetko je zlé. Viete? Fidel prišiel do úradu a viete čo urobil? Naštartoval masívny vzdelávací program. To bola zlá vec iba preto, že to urobil Fidel?“
Alebo si vezmime jeho výrok z prednášky na University of Vermont , kde si zaspomínal na mladícke roky nasledovne.
„Bol som malým chlapcom a zdalo sa mi, že je správne a vhodné ak utláčaní, chudobní ľudia povstali proti odporne bohatým ľuďom.“
A ešte dodal, že sa skoro „povracal“, keď videl, ako demokrat John Kennedy naliehal na svojho oponenta, republikána Richarda Nixona, aby bol na Kubu tvrdší.
A dodal:
„Po prvýkrát vo svojom dospelom živote som jasne videl, že medzi demokratmi a republikánmi niet žiadnych veľkých rozdielov.“
A pre konzervatívnu televíziu Fox News ešte pridal.
„Castro je na Kube niekým, kto vzdelal kubánske deti, poskytol im zdravotnú starostlivosť a totálne premenil spoločnosť.“
Ako je známe, Bernie Sanders bol kandidátom na prezidenta v roku 2016, ale politická „mafia“ vo vedení strany /na čele s Billom Clintonom/ ho zastavila a do popredia vysunula večne nespokojnú a frustrovanú Hillary Clintonovú. Tú však vyšachoval ten nezbedný Donald Trump. /Moja slabučká poznámka na okraj: ak by boli demokrati okolo Obamu a samotného Clintona ponechali Sandersa hlavným kandidátom, možno, že by sa Donald nebol stal nikdy prezidentom/.
Hillary, ako je známe, dostala najmenej hlasov vo vidieckych oblastiach Ameriky a od bežných žien…/ Ja osobne sa dosiaľ tomu ani len trochu nečudujem/.
Bernie Sanders nie je vo svojej politickej filozofii osamotený a patrí k ľavicovému krídlu Demokratickej strany, podobne ako senátorka Elizabeth Warenová či mladučká kongresmanka Alexandria Ocasio-Cortezová. /Nie, pravdaže Biden, ten lavíruje niekde medzi stredom a pravým krídlom/.
A Alexandria sa v týchto, na Kube nepokojných dňoch, priam zaskvela nasledujúcim výrokom: „Musíme tiež pomenovať náš príspevok ku kubánskym ťažkostiam. Naše šesťdesiatročné embargo.“
Ale veď to všetci dobre vieme…
Amerika používa embargo a ekonomické sankcie proti Kube od Fidelových čias a ako vidíme, túto zbraň si americkí politici obľúbili a útočia ňou do dnešných dní. Veľmi vhodným terčom je najmä Rusko či Čína a túto metódu „okopčila“ s veľkým nasadením a pre vlastnú neschopnosť vymyslieť niečo vlastné, aj Európska únia, že…
V poznámkach mám zapísaný aj jeden dátum: 23.jún 2021.
Teda len spred niekoľkých týždňov.
V ten deň 184 zo 193 členských štátov OSN vyzvalo Spojené štáty, aby embargo voči Kube zrušili. Proti, a to, pravdaže, nebude žiaden problém uhádnuť, boli iba dva štáty: samotné USA a Izrael…!
Tri sa zdržali a štyri nehlasovali.
A čo na to samotné USA či konkrétne Washington, alebo Biely dom či priamo taký „socialista“ ako Joe Biden?
Za nich všetkých na pôde OSN prehovoril US diplomat Rodney Hunter. Pred samotným hlasovaním oznámil, že „vláda Joea Bidena bude hlasovať proti, pretože USA sú presvedčené, že sankcie sú kľúčové na presadzovanie demokracie a ľudských práv, ktoré /a to zvýšme pozornosť/ zostávajú v centre nášho politického úsilia voči Kube“.
Nuž, čo na to povedať.
Iba pridám ďalšie a možno oveľa vážnejšie poznámky.
„Where is Biden – Kde je Biden“, bolo vidieť na transparente, ktorý niesol jeden účastník demonštrácie proti kubánskej vláde v meste Hialeh na Floride. Tá otázka veľa napovedá z viacerých dôvodov. Joe Biden ešte ako Trumpov protikandidát, keď „kampaňoval“ za svoje zvolenie, práve na Floride sľuboval, že ak sa stane prezidentom, tak nadviaže na Obamovu politiku voči Kube. Joe Biden bol Obamov viceprezident a keďže sa aj osobne považuje za experta na zahraničnú politiku, vedel veľmi dobre, aký kurz voči Havane nasadil práve Obama. Po dlhých rokoch obnovil s Kubou diplomatické vzťahy, umožnil zriadenie leteckých liniek medzi Miami a Havanou a americkí Kubánci, ktorí pred rokmi ušli z Kuby, mohli navštevovať svojich príbuzných na ostrove. Obama ďalej umožnil možnosť posielať doláre a ich prevod na kubánske peso pre príbuzných utečencov a celkovo sa vzťahy začali zlepšovať. Lenže Donald Trump, ktorý síce nemá ani poňatia o obsahu slov socializmus či komunizmus /navyše týmito slovami známkuje aj Demokratickú stranu a osobne aj Bidena/ väčšinu Obamových nariadení zrušil.
„Kuba je, bohužiaľ, zrútený štát a používa represie proti občanom,“ dodal ešte Biden na okraj demonštrácií. O niekoľko hodín mu odpovedal kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel.
„Spojené štáty zlyhali vo svojom úsilí zničiť Kubu napriek tomu, že na tento cieľ vynaložili miliardy dolárov.“
A dodal niečo navyše.
„Ak má prezident Joe Biden úprimnú humanitárnu starostlivosť o kubánsky ľud, môže eliminovať 243 protikubánskych nariadení Donalda Trumpa vrátane tých päťdesiatich nastolených počas koronavírusovej pandémie, čo by bolo prvým krokom na zrušenie blokády zavedenej v roku 1962.“ Treba dodať, že Trump zaútočil na Kubu práve v čase pandémie, čo nemá vo vzťahoch medzi štátmi obdoby a pohrozil sankciami aj štátom, ktoré s Kubou obchodujú /napr. Španielsko, Mexiko, Nikaragua, Rusko, Čína, o Venezuele ani nehovoriac/. V čase pandémie ubudli tisíce a tisíce zahraničných turistov a Trumpovi to podľa všetkého ešte viac spevňovalo ego.
Nuž, ale Joe sa podľa všetkého nechystá Trumpove sankcie zrušiť. Nič podobné sa nedeje a aj preto Diáz-Canel – ktorému medzi nami povedané až nepredstaviteľne chýba Fidelov imidž, nielen samotná brada – obvinil USA z organizovania a financovania protestov a povolal do ulíc oddaných revolucionárov a komunistov aby bránili revolúciu, ktorú dal Kube Fidel Castro. A tak sa na kubánskych námestiach a v uliciach znovu objavili známe heslá ako Patria o Muerte!, /Vlasť alebo smrť/, Venceremos! /Zvíťazíme/… či známe Cuba si, Yankee no!
Kubánci sa bez Bidenových „ustarostených slzičiek“ určite zaobídu.
