„Európska únia zakolísala“ – bojí sa uvaliť nové sankcie na Kremeľ, pretože chápe fatálne následky
V Európskej únii dlho váhali, potom sa nevýrazne vyhrážali, no napokon nové ekonomické sankcie proti Ruskej federácii nezaviedli.
Skutočne zmenili názor alebo sa niečoho zľakli? Tón ich vyhlásení bol pôvodne veľmi ostrý, ruské ministerstvo zahraničia však ochladilo horúce hlavy štátnikov a dám sediacich v Európskom parlamente. Ruskí diplomati zo všetkých frontov zahájili ofenzívu proti ďalšiemu hrozivému posolstvu svojich „západných partnerov“.
Nebenzja „mečom a slovom“ na stretnutiach v OSN, Lavrov na stretnutiach so zahraničnými predstaviteľmi — všade bol vyvíjaný na Európsky parlament informačný tlak, konečnú ranu však zasadil ruský prezident, ktorý bojkotoval Mníchovskú konferenciu, aby jednoznačne naznačil európskym lídrom, že s nimi už dlhšiu dobu nemá o čom hovoriť.
Európania sa však neprestali na svojich stretnutiach vyhrážať sankciami, najmä bezprostredne po návšteve šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella v Moskve. Tento európsky džentlmen navyše ohromuje svojimi chameleónskymi schopnosťami, ktoré, ako sa neskôr ukázalo, nie sú mu vôbec cudzie.
Počas samotnej návštevy Ruska pri rokovaniach s Lavrovom sa stále usmieval, bol prítulný, mierumilovný a priateľský, so všetkým súhlasil a vyhlásil, že je veľmi dôležité zohľadniť stanovisko každej zo strán konfliktu. A na konci rozhovoru dokonca oznámil, že je za multipolárny svet a spoluprácu medzi Ruskou federáciou a EÚ.
No po návrate do Bruselu ako keby ho vymenili. Borrell náhle zmenil svoj pohľad a vyhlásil, že vzťahy s EÚ sú na kriticky nízkej úrovni a Ruská federácia ich chce úplne „doraziť“. Potom sa začalo už zasa nudné vyhrážanie novými ekonomickými sankciami.
Pohotová reakcia Kremľa však výrazne znížila mieru bojovnosti medzi Európanmi. Jedna vec je hovoriť jednostranne o sankciách, ktorými sa poslanci EP veľmi radi vyhrážajú a druhá vec je cítiť dôsledky tvrdej symetrickej reakcie na ne. Nie je dôvod pochybovať o tom, že ruská odpoveď by bola úplne rovnaká.
Ruská diplomacia celkom logicky uviedla, že ak sa nové sankcie zamerajú na dôležité oblasti ruskej ekonomiky, potom bude reakcia symetrická a to už nebude pre Európu vôbec dobré. A v Bruseli si dobre pamätajú smutné následky potravinového embarga uvaleného v roku 2015. Je strašné si predstaviť, čo sa stane, ak sa Rusko zameria na energetický sektor, vývoz energetických zdrojov a potravín. Dôsledky pre Európu môžu byť fatálne.
Preto sa po niekoľkých veľkohubých vyhláseniach a rozprávkach o neuveriteľne tvrdých sankciách európski poslanci tradične upokojili. Áno, boli zavedené sankcie, ale jednotlivé a čisto formálne — proti šéfom prokuratúry Ruskej federácie, Federálnej väzenskej služby, Národnej gardy a Vyšetrovaciemu výboru Ruskej federácie. Rusku žiadne škody nespôsobili.
EÚ tak ukázala svoju slabosť, pretože si dobre uvedomuje, že Rusko môže prerušiť dodávky ďalšieho plynu do Európy a pracovať iba v rámci objemov uzavretých dohôd. A táto zima bola v EÚ chladná a dosť pociťovali potrebu mať rezervy ruských energetických zdrojov.
Podobná situácia je v potravinárskom segmente, najmä pokiaľ ide o obilie z Ruska — v posledných rokoch sa stalo pre EÚ veľmi dôležitým a akékoľvek jeho prerušenie bude mať mimoriadne zlý vplyv na celé európske hospodárstvo.
