Švédsko spozornelo. V krajine sa zľakli amerických plánov na obkľúčenie Ruska
Švédsko, 4.máj 2021 (AM) – Švédsko sa zľaklo plánov USA na obkľúčenie Ruska. Švédski novinári kritizovali úrady, ktoré zatiahli krajinu do veľkej vojny. Švédske noviny Proletären odsúdili americké úrady a Severoatlantickú alianciu, ktoré naďalej ohrozujú Rusko.
Autori materiálu tvrdia, že Amerika sa snaží „vziať Rusko do ringu“ pomocou svojich spojencov v Európe. Za týmto účelom neustále vedie spoločné cvičenia a posúva základne NATO stále bližšie k hraniciam Ruska. Napriek neustálym rozhovorom o údajnej „ruskej agresii“ sú skutočnými agresormi v tejto situácii samotné USA a NATO, píšu noviny.
Noviny odsúdili aj švédske úrady, ktoré umožňujú americkým a NATO ozbrojeným silám využívať ich územia. Upozornili na skutočnosť, že vedenie krajiny kvôli americkým záujmom riskuje bezpečnosť svojich občanov. V prípade skutočnej vojny skutočne bude ruskými raketami zasiahnuté kráľovstvo, nie USA. Je škoda, že politici poslušne zmenili Švédsko na terč počas prípadnej vojny s Ruskom, píšu novinári. V predvečer švédske noviny Barometern s odvolaním sa na armádu informovali, že v prípade vojny s Ruskom by krajina vydržala najviac jeden alebo dva týždne, alebo možno menej. Publikácia poznamenala, že na to, aby sa Švédsko stalo spôsobilým brániť sa, potrebuje 5 až 10 rokov.
Stačí aby Rusko dobylo jedno miesto: Pre NATO predpovedajú porážku v Pobaltí
Analytici National Interest sa domnievajú, že zmocnenie sa Suwalkského koridoru Rusmi bude predzvesťou porážky síl NATO. Severoatlantická aliancia môže v hypotetickej konfrontácii s Ruskom čeliť drvivej porážke v Pobaltí. Podľa expertov amerického NI bude Rusom stačiť prevziať kontrolu nad jedným miestom. To bude stačiť na odrezanie koridoru, cez ktorý môžu jednotky spojenectva posielať posily k Pobaltiu. Je potrebné poznamenať, že hovoríme o koridore Suwalki.
Odborníci poukazujú na to, že toto je jediná pozemná cesta, ktorá je zo strategických vojenských pozícií mimoriadne pohodlná. Dejiny navyše potvrdzujú dôležitosť tohto smeru: počas prvej svetovej vojny a v napoleonských vojnách zohrával koridor významnú úlohu. Odborníci sa preto domnievajú, že pre NATO bude toto konkrétne miesto najzraniteľnejšie. Podľa publikácie ide o „medzeru“, ktorú aliancia pravdepodobne nedokáže vyrovnať. Je tiež pozoruhodné, že koridor sa nachádza neďaleko Kaliningradu a Bieloruska, čo má zásadný význam v prípade vojenskej konfrontácie. A ak Rusi ovládnu túto pozíciu, Rusko ľahko zastaví vojská, ktoré sa pokúsia posilniť Pobaltie. Podľa expertov bude Rusko potrebovať na jeho dobytie 100 hodín. Zabavenie Suwalkského koridoru umožní Rusku „potlačiť“ útok NATO pozdĺž celej fronty, tvrdia analytici.
Ak sa rozpúta konflikt s Ruskom, NATO musí urýchlene presunúť sily na východ a práve vtedy bude aliancii hroziť krach. K takému poznaniu dospeli tentoraz nemecký experti denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung, keď preverovali päť trás presunu a zásobovania vojsk. Ciest a pevných mostov na nich niet, na hraniciach panuje byrokracia a v niektorých štátoch je vôbec zakázané strieľať. Zložité colné deklarácie, nepevné mosty, chýbajúce železničné trate: Ak sa NATO ocitne v konflikte a bude musieť presúvať vojská do Pobaltska, narazí na vážne problémy.
„Mobilita vojsk má rozhodujúci význam na skutočné odstrašenie,“ napísané je v predslove jednej zo správ na túto tému. Myslí sa tým schopnosť presúvať vojská NATO rýchlejšie ako protivník. V opačnom prípade si bude NATO znovu musieť vybojúvať stratené územia.
Autor správy vie o čom hovorí, veď je to Ben Hodges, bývalý (do roku 2017) veliteľ amerických pozemných vojsk v Európe. Po referende o pripojení Krymu k Rusku v roku 2014 musel zorganizovať manévre svojich vojsk, aby si vyjasnil, ako rýchlo sú schopné presunúť sa na východné krídlo NATO. Zistil pri tom veci, od ktorých sa nielen jemu vlasy dupkom postavili. Napr., že nadmerne veľa času si vyžaduje vyplňovanie colných deklarácií, že cesty a mosty nie sú prispôsobené na ťažkú „natovskú“ techniku. Svojho času sa tomuto americkému generálovi podarilo so svojimi tankmi dokonca uviaznuť v tuneli.
Po odchode do zálohy generál Hudges pokračoval v práci na tejto téme. V práci na novej správe Centra analýz európskej politiky mu pomohol človek, ktorý preformuloval stratégiu NATO po roku 2014. Bol to genpor. Heinrich Brauß, ktorý bol do roku 2018 hlavným obranným stratégom aliancie. Pod jeho vedením boli všetky obranné plány aliancie preorientované na hybridnú vojnu, ktorú Moskva viedla na Ukrajine. Brauß sa obával, že Rusko môže analogickým spôsobom destabilizovať Pobaltsko a potom naň rýchlo zaútočiť.
Táto zóna je Achillovou pätou aliancie: vojensky ju obrániť je mimoriadne zložité, pretože nielenže hraničí s Ruskom, ale i preto, lebo Rusi sú v pobaltských štátoch polovicou obyvateľstva. Ruská armáda by vraj dokázala obkľúčiť všetky tri pobaltské hlavné mestá za menej ako 60 hodín. Takýto výsledok vyšiel z analýzy americkej Rand Corporation v roku 2016.
Päť scenárov činnosti
Výzva, ktorá stojí pred NATO je teda jasná. Ak aliancia chce obrániť svojich spojencov na severovýchode, musí predstihnúť úder Ruska. Snahu, aby sa jej to podarilo, NATO preukazuje všetkými principiálnymi rozhodnutiami z ostatných rokov. Vytvorilo Sily rýchlej reakcie „Ostré kopije“ v počte 5 tisíc vojakov, ktoré môžu byť zasadené do krízovej oblasti za niekoľko dní. V Pobaltsku a v Poľsku má rozmiestnené bojové skupiny, v zostave ktorých sú na odstrašenie aj vojaci jednej z atómových mocností. Momentálne NATO pracuje na schopnosti dodatočne presunúť v priebehu mesiaca 50 tisíc ľudí. Na atlantickom pobreží USA bola vytvorená nová služba na odoslanie vojsk po mori a v Ulme služba na ich príjem a prepravu po európskej súši.
Samozrejme, že pri plánovaní vzniká rad ďalších úloh a len niektoré z nich je NATO schopné riešiť samostatne. O čo konkrétne ide Hodges a Brauß uviedli vo svojej správe, opierajúc sa pri tom o názory mnohých špecialistov. Vypracovali pri tom päť scenárov činnosti. Dva sa vzťahujú na Pobaltsko, ktoré má byť východiskovým bodom vojenského konfliktu s Ruskom.
Prvý scenár predpokladá prepravu vojsk z nórskeho Osla cez Švédsko, Baltik do Estónska. Môže tu nastať zdržanie „od troch do štyroch týždňov“, hovorí sa v správe, pretože priepustná schopnosť ciest a železníc vo Švédsku je nízka a navyše tam niet platforiem na prevoz pásovej techniky. Čiže tanky budú musieť ísť po svojej ose. (Hoci Švédsko nie je členom NATO, v roku 2014 zmluvu o vojenskej pomoci, ktorá odstraňuje mnohé právne a politické bariéry.) EÚ chce spolupracovať na vytvorení infraštruktúry, použiteľnej na vojenské ciele.
Druhá trasa vedie do Pobaltska po súši: z Nemecka cez Poľsko do Litvy. Vojská budú pri tom musieť obísť pás zeme o šírke 60 km, tzv. Suwalský koridor. Na západ od neho sa nachádza Kaliningrad, na východ Bielorusko, medzi ktorými sú len dve cesty a jedna železničná trať. Prejdenie tohto územia si bude musieť osobitne plánovať každý vojenský útvar, aby neuviazol v tomto „uchu ihly“.
Špecialisti sa nazdávajú, že tu ide o dôležitejšiu úlohu ako zlepšovanie infraštruktúry. Kladú si pri tom otázku, či sa budú dať opraviť bývalé sovietske vojenské objekty, aby sa dala zjednodušiť priechodnosť vojsk po území Poľska, napríklad železničný uzol s otočným kruhom v Opole.
Ďalším problémom sa môže stať zásobovanie vojsk, a to tak potravinami, palivom, ako aj muníciou. Počas studenej vojny bola každá divízia zorganizovaná tak, aby mohla autonómne existovať a konať sedem dní. Dnes to tak nie je. Čiže najskôr treba vybaviť sklady.
Zaujímavou kuriozitou sa pre autorov expertnej správy stalo zistenie, že v Litve nie je možné strieľať s bojovou muníciou. V mierových časoch je to zakázané zákonom. Navyše tamojšia infraštruktúra je vo veľa prípadoch v súkromných rukách. Niečo podobné je aj v iných štátoch, no v Litve môžu byť jej vlastníkmi Rusi.
NATO potrebuje skrátenie administrácie na prechod vojenských materiálov cez hranice EÚ. Únia si stavia úlohu skrátiť to na päť dní, NATO žiada tri dni. Brusel môže pomôcť aj pri modernizácii ciest, mostov a tunelov. V prvej plánovacej etape do roku 2027 sa plánuje minúť 1,5 mld. euro na zabezpečenie „vojenskej mobility“.
Vo vedení NATO vyhlasujú, že oni neurčili hlavné komunikačné trate. V zozname prioritných úloh, ktorý by sa dal predstaviť Európskej komisii, ich zatiaľ niet.
