Svet stojí na rozhraní
Päť hodín stačí na zničenie ľudskej civilizácie. A tá je na rozhraní. Napätie v Európe kulminuje. Politici niektorých krajín prilievajú olej do ohňa, v úslužnosti atlantickému predátorovi priam súperia slovenskí politici s českými.
Najnovšie zaperlila vláda českého premiéra Babiša. Po rokoch vytiahol z klobúka obvinenie dvoch ruských občanov z kauzy takmer zabudnutého výbuchu muničného skladu vo Vrběticích z roku 2014.
Podľa pravdepodobnejšieho vysvetlenia boli muničné sklady rozkradnuté a následne vyhodené do vzduchu, aby bola zahladená krádež.
Na veci nemení, že Babiš, ktorému sa na hlave topí maslo z vlastných káuz, aby ulahodil, možno iba musel, vytiahnúť ako žabu z klobúka, obvinenie Ruska zo sabotáže. Vyhostením 18 ruských diplomatov oficiálne potvrdil nepriateľský vzťah k Rusku a urobil krok k možnému rozviazaniu diplomatických vzťahov s Moskvou. Následne sa Babiš zľakol vlastných vyjadrení a pustil do sveta informáciu: „Výbuch muničných skladov vo Vrběticiach nebol aktom štátneho terorizmu, išlo o útok na tovar bulharského podnikateľa.“
Provokatívne gesto, podnecujúce k spätnej reakcii ruskej strany, ktoré vyhrotí súčasnú napätú situáciu o to viac, že obvinenie bolo okamžite medializované a núti členské krajiny EÚ zaujať oficiálny postoj. A je málo pravdepodobné, že voči takto hodenej rukavici si európski politici dovolia protestovať proti obvineniu. Obzvlášť, keď okamžite po medializácii americký vládny predvoj na Slovensku, Čaputová, tzv. premiér a hlásna trúba Matoviča, Heger s úslužne ulízaným zástupcom zahraničných amerických záujmov na Slovensku, Korčokom na povel spustili dramatickú scénu proti činnosti ruských tajných služieb. Keby v hre nebol svetový jadrový konflikt, ich dramatické predvedenie by bolo možné nazvať smiešnou fraškou, ktorej neverí nielen väčšina národa, ale ani samotní aktéri na čele s Čaputovou. Symbolickým pozvaním Bidena, ktorému reálne pre vysoký stupeň senility nedovolia verejné diskusie na Slovensku, podčiarkla protiruský postoj. S vedomím, že žiaden americký prezident do bezvýznamnej do podrobenej dŕžavy, od návštevy Busha, ktorý si prišiel v r. 2004 prezrieť novú kolóniu, nikdy nepríde.
Aj keď Čaputovej a už vôbec nie Hegerovi nenadelila príroda veľa inteligencie, aj v prípade Korčoka ide skôr len o dokonale vycvičeného jedinca bez vlastného samostatného myslenia, pud sebazáchovy býva spravidla výbavou každého živého tvora.
Je teda otázkou, do akej miery si tieto persóny uvedomujú, na akom tenkom ľade tancujú, keď svojimi aktivitami kulminujú vojenské napätie. Ich transatlantický boss pravdepodobne zmietol ich možné obavy zo skutočného ruského protiútoku. Alebo plný mešec prehlušil všetky možné obavy.
Americká duchovne prázdna spoločnosť, ktorú zaujíma len pomyselný štrngot bezcenných dolárov a hľadanie vlastného pohlavia, či pomyselné rasové zápasy, nedokáže pochopiť hrdú ruskú mentalitu, kedy ruskí občania uprednostnia vlastnú smrť, ale aj celého sveta, pred pokorením a poddaním sa agresorskej západnej agresii.
Je čas, aby si uvedomili, že trpezlivosť Ruskej federácie, ktorá v záujme zachovania mieru doposiaľ ustupovala, má svoje hranice. A tie sa práve prekračujú.
A možno by si mali dôkladne premyslieť, či im stojí počítanie dolárov za to, aby ich deti a rodiny živorili v bunkroch, bez toho, aby ešte niekedy videli modrú oblohu a dýchali čerstvý vzduch.
Pretože prisluhovať k podrobeniu ľudstva pre potreby anglo-amerického kapitálu, je diametrálne odlišné od zničenia života na zemi.
Ing. Iveta Michalíková je bývalá kariérna diplomatka
