V Jeruzaleme sa otvorilo veľvyslanectvo nepriznaného „štátu“ Kosova
Víkend priniesol novinky v „politicko-zemepisnej“ oblasti. Vo svete nepriznaný, nezákonný „štát“ Kosovo v nedeľu otvoril veľvyslanectvo v tiež nepriznanom a nezákonnom „hlavnom meste“ Izraela – Jeruzaleme. Takýmto spôsobom nepriznané, nezákonné subjekty nadväzujú oficiálne diplomatické vzťahy. Zatiaľ iba zopár štátov uznalo Jeruzalem za hlavné mesto Izraelu. V máji 2018 to urobili USA a premiestnili tam svoju ambasádu z Tel Avivu. Následne podobný krok urobila Guatemala.
Izrael a Kosovo podpísali dohodu o nadviazaní diplomatických vzťahov 1. februára tohto roka. Priština vtedy potvrdila, že otvorí svoje diplomatické zastupiteľstvo v „novom hlavnom meste“ Izraela – Jeruzaleme. Dohodu o tom, že Kosovo uznáva Jeruzalem za metropolu Izraelu, hlava kosovskej „vlády“ Avdullah Hoti podpísal vo Washingtone 4. septembra 2020.
Štatút Jeruzalemu je jedným z kľúčových problémov v izraelsko-palestínskom konflikte. Izraelské vojska obsadili východnú časť mesta počas vojny v roku 1967 a odvtedy Izrael trvá na tom, že Jeruzalem je „jednotným a nedeliteľným“ hlavným mestom tejto krajiny. Na druhej strane, práve Palestínčania chceli urobiť východnú časť Jeruzalemu za metropolu svojho nezávislého štátu. Odvtedy Palestína nemá nič – ani vlastný suverénny štát, ani hlavné mesto, ktoré mu vzal Izrael.
V tomto smere je mimoriadne zaujímavá pozícia transatlantických politikov v Európe a USA, liberálnych „odborníkov a analytikov“ a slniečkarskych médií s tiež „transatlantickou príchuťou“. Už sedem rokov – po oficiálnom, zákonnom a demokratickom referende o štatúte Krymu útočia na Rusko, vytvárajú divoký nátlak, uvaľujú sankcie, organizujú jednu lživú a pokryteckú propagandistickú kampaň za druhou. Vôbec im však nevadí skutočnosť, že Izrael už 54 rokov okupuje územie hneď troch štátov a nič s tým nerobia a ani si to nevšímajú – žiaden krik, nespokojnosť, vyhrážky, sankcie – nič. Klasický, platný, falošný dvojaký meter „západnej civilizácie“.
Čo sa týka „partnerskej organizácie“ Izraelu, srbský autonómny kraj Kosovo a Metochija vyhlásili vo februári 2008 vytvorenie nového „štátu“ – Kosovská republika. V posledných rokoch sa Kosovo aktívne tlačí do medzinárodných organizácií, vrátane UNESCO a Interpolu. Proti uznaniu Kosova vystupuje vyše 60 štátov sveta, vrátane Ruska, Číny, Indie, piatich členských štátov Európskej únie atď. Mimochodom, ešte prednedávnom aj Izrael bol proti uznaniu Kosova.
V roku 2011 sa začali rokovania medzi vládami v Belehrade a Prištine, sprostredkované Európskou úniou. Ich výsledkom bola tzv. Bruselská dohoda z 19. apríla 2013, smerujúca k normalizácii vzájomných vzťahov (bez uznania kosovskej nezávislosti Srbskom) – s platnosťou od 1. februára tohto roka. Uznanie a legitimita nezávislosti Kosovskej republiky je kontroverzná téma, ktorá rozdeľuje krajiny na celom svete na dva tábory. Nezávislosť Kosova uznáva 98 z 193 (50,78 %) členských štátov Organizácie Spojených národov, 22 z 27 (81,48 %) členských štátov Európskej únie, 26 z 30 (86,67 %) členských štátov NATO a 36 z 57 (63 %) členských štátov Organizácie islamskej spolupráce.
Kým spory o legitimite Kosova, ako nezávislého „štátu“ a Jeruzalemu, ako hlavného mesta Izraela pokračujú, dva nezákonné subjekty podpisujú dohody a otvárajú oficiálne zastupiteľstva. A nič sa nedeje. Transatlantickí politici a slniečkarski analytici a média sa nevzrušujú, neprotestujú, nežiadajú uvalenie sankcií. Nič nové pod slnkom – iba „nádherná skutočnosť západnej civilizácie“.
