Z Ameriky sa stáva spoločnosť nezamestnaných spotrebiteľov
Malé podniky sa stanú obeťou a nebudú mať čas na zotavenie po „pandémii“.
Americký Federálny úrad pre štatistiku práce (Bureau of Labor Statistics) zverejnil mesačnú správu za apríl 2021, ktorá vyvolala sklamanie až šok.
„Ekonómovia a analytici z Wall Street predpovedali v apríli neuveriteľné vytváranie pracovných miest. Realita však priniesla obrovské sklamanie, ktoré možno nazvať najgrandióznejším precenením trhu práce v histórii pozorovania,“ píše agentúra Bloomberg.
V apríli sa počítalo s vytvorením dvoch miliónov nových pracovných miest, vytvorilo sa ich však len 266 tisíc. Ak od januára do marca došlo k miernemu nárastu na trhu práce, potom v apríli nastal silný kolaps.
Analytici agentúry Bloomberg naznačujú, že táto kríza súvisí s „veľkorysými platbami za poistenie v nezamestnanosti“, ako aj s „problémami so starostlivosťou o deti a karanténou škôl, ktoré neumožňujú návrat do zamestnania“.
Celková zamestnanosť v apríli bola 8,2 milióna pod „predpandemickou úrovňou“. Rekordný pokles zamestnanosti bol zaznamenaný u čiernych žien (o 7,7%).
Pokiaľ analytici agentúry Bloomberg pokles dopytu na trhu práce ešte nejako vysvetliť vedeli, zlyhanie ponuky však neočakávali. Na strane ponuky v apríli „nastal veľký problém“, pripúšťa Bloomberg, „presné dôvody zatiaľ nie sú jasné“.
Je však veľmi pravdepodobné, že dôvodom je Bidenov zámer zvýšiť dane. Podľa denníka „The Wall Street Journal“ (WSJ) sa plánovalo zvýšiť maximálnu sadzbu dane pre domácnosti s príjmom vyšším ako 1 milión dolárov ročne z 37 na 39,6%. Okrem toho mala vláda v úmysle takmer zdvojnásobiť strop miery kapitálových výnosov z 20% na 39,6% s očakávaním, že tieto opatrenia prinesú rozpočtu na desať rokov príjem 1,5 bilióna dolárov. Vďaka tomu môže sadzba dane z investícií v Spojených štátoch vystúpiť na maximum za celú históriu jej existencie od roku 1913, dokonca až nad úroveň druhej svetovej vojny. Miera jej nárastu bude najprudšia za posledných 100 rokov od 20. rokov 20. storočia, poznamenáva agentúra Reuters.
Na pozadí týchto správ sa americký akciový trh výrazne prepadol. Index S&P 500 klesol o 0,92%, Dow Jones o 0,94% a Nasdaq o 0,94%.
„Medzi malými podnikmi prevláda pocit, že všetky plánované daňové zmeny môžu mať dlhodobé dôsledky, ktoré prevažujú nad krátkodobými výhodami ekonomického rastu,“ píše ekonomický redaktor CNBC Eric Rosenbaum. „Malé podniky sa môžu stať obeťou skôr, ako sa po „pandémii“ postavia na nohy.“ Predsedníčka Rady pre malé a stredné podniky a podnikanie Karen Kerrigan hovorí: „Z môjho pohľadu je [vládna] daňová politika najväčším negatívom. Malé a stredné podniky chcú pôsobiť v stabilnom politickom prostredí.“
Nedávna štúdia spoločnosti „Alignable“ zistila, že 45% malých podnikateľov uviedlo, že plánované zvýšenie dane z príjmu právnických osôb navrhnutých Bidenom by zničilo ich podnikanie. Je to pochopiteľné: akákoľvek veľká spoločnosť pracuje so stovkami a tisíckami malých firiem a zvýšené daňové zaťaženie zasiahne každého.
Hneď v prvých dňoch svojho prezidentovania vydal Biden dekréty, ktoré pripravili tisíce ropných robotníkov a hutníkov o prácu. Odvolal povolenie na stavbu ropovodu Keystone XL a stanovil 60-dennú prestávku vo federálnom prenájme pozemkov na ťažbu ropy a zemného plynu. Zastavenie ťažby ropy na federálnych teritóriách „by mohlo zlikvidovať milión pracovných miest,“ poznamenal portál „Breitbart“, no milión nových pracovných miest vytvorených nebude. A Amerika stratí svoju energetickú nezávislosť.
V reakcii na rozhorčenie metalurgov a ropných pracovníkov Jen Psaki navrhla, aby prestali kritizovať vládu a našli si nové zamestnanie – „You can find another job“.
Po zásahu proti rope, plynu a metalurgii prijal Biden plán podpory obyvateľstva v hodnote 1,9 bilióna dolárov, ktorým sa rozšírili sociálne dávky. Každému Američanovi bolo prisľúbených 1,4 tisíc dolárov, okrem 600 dolárov, ktoré už schválil Kongres. Výška dávok v nezamestnanosti (od januára do septembra) sa zvýšila z 300 na 400 dolárov za týždeň. Zaplatiť to má biznis prostredníctvom zvýšenia daní.
V Amerike je dnes dostatok voľných pracovných miest (7,4 milióna), no v apríli sa zamestnalo iba 260 tisíc ľudí. Američan už viac netúži po práci. Milióny ľudí sú zvyknuté žiť z dávok sociálneho zabezpečenia, ktoré sa predĺžili do septembra.
Republikáni pochopili nebezpečenstvo takéhoto obratu vecí skôr ako ich oponenti. Guvernér Floridy Ron DeSantis navrhuje, aby sa dávky poskytovali iba tým nezamestnaným, ktorí si aktívne hľadajú prácu. DeSantis tiež vyhlásil, že nepodporuje zvýšenie dávok v nezamestnanosti na Floride.
Jedným z hlavných smerov hospodárskej politiky Joea Bidena je podpora takzvanej „gig-economy“, ktorá predpokladá voľnú krátkodobú formu zamestnania — na voľnej nohe. Toto je jeden zo smerov rozpadu amerického ekonomického modelu a amerického spôsobu života na ceste k „inkluzívnemu kapitalizmu“ v rámci „Veľkého resetu“ od Klausa Schwaba.
V decembri minulého roku napísal V. Katasonov na portáli Nadácie strategickej kultúry: „Klaus Schwab nemá rád ekonomický liberalizmus, nahradiť ho má „železný poriadok“ najväčších korporácií. V novom svete nebudú žiadne malé a stredné podniky, pred našimi očami ich likviduje „pandémia“ a tento proces môže byť zavŕšený už v roku 2022.“
Pri kapitalizme „podľa Schwaba“ prídu o prácu nielen robotníci, ale aj predstavitelia strednej triedy, ktorí budú musieť žiť z tzv. „nepodmieneného základného príjmu“. Majetok a moc sa budú sústreďovať v rukách 1% populácie slúžiacej nadnárodným spoločnostiam, ktoré namiesto ľudského pracovníka budú používať roboty. Sily, ktoré stoja za Joeom Bidenom a jeho okolím, premieňajú Ameriku na spoločnosť nezamestnaných spotrebiteľov.
Zdroj FSK
